OD SPRÁVY ZARIADENÍ K DOSTUPNEJ SLUŽBE

Bratislavský kraj vynakladá na sociálne služby desiatky miliónov eur ročne. Len na zariadenia sociálnych služieb je v rozpočte na rok 2026 vyčlenených viac ako 36 miliónov eur, celý program sociálneho zabezpečenia predstavuje približne 54,6 milióna eur.

Napriek tomu máme problém s dostupnosťou najžiadanejších služieb.

Na konci roka 2025 mali zariadenia BSK kapacitu 1 325 miest, ale v evidenciách bolo 2 023 žiadostí o sociálnu službu. V priebehu roka bolo vo vlastných zariadeniach BSK zabezpečených 333 žiadostí. Ide o počet evidovaných žiadostí, nie nevyhnutne o rovnaký počet jednotlivých ľudí, keďže žiadateľ môže žiadať o službu vo viacerých zariadeniach.

Problém preto nie je iba v tom, koľko zariadení kraj vlastní. Podstatné je, aké služby máme, kde ich máme a či zodpovedajú tomu, čo ľudia skutočne potrebujú.

Kraj musí presne vedieť, na aké služby a ako dlho ľudia čakajú. Nové kapacity treba vytvárať prednostne tam, kde je najväčší nedostatok – najmä pri celoročných a špecializovaných službách pre ľudí s vysokou mierou odkázanosti.

Rodina, ktorá rieši zdravotný stav svojho rodiča alebo blízkeho človeka, nemá obvolávať jedno zariadenie za druhým. Chcem vytvoriť prehľadný systém, v ktorom bude možné vidieť dostupné služby, voľné kapacity a reálnu čakaciu dobu.

Nie je rozhodujúce, či službu poskytuje zariadenie BSK alebo kvalitný neverejný poskytovateľ. Kraj už dnes zabezpečuje sociálne služby prostredníctvom vlastných aj neverejných zariadení.

Cieľom má byť funkčná regionálna sieť, v ktorej peniaze nasledujú potrebnú službu a klienta.

Sociálne služby stoja predovšetkým na ľuďoch – opatrovateľoch, sestrách, sociálnych pracovníkoch a ďalšom odbornom personáli.

Tam, kde je možné spoločnými nákupmi, zdieľaným IT alebo spoločnými ekonomickými a podpornými činnosťami znížiť administratívne náklady, treba tieto možnosti využiť. Ušetrené zdroje majú smerovať prednostne do priamej práce s klientmi.

Starnutie obyvateľstva a rastúca potreba špecializovanej starostlivosti sa nedajú riešiť zo dňa na deň. Kraj musí mať jasný plán: aké služby bude potrebovať, koľko miest má vzniknúť, kde majú byť a akých pracovníkov na ich zabezpečenie potrebujeme.

Aj preto chcem túto tému prepojiť s odborným školstvom a prípravou ľudí pre zdravotnícke a sociálne profesie.

Nechcem hodnotiť sociálnu politiku podľa toho, koľko budov a zariadení kraj spravuje.

Chcem ju hodnotiť podľa toho, ako dlho človek čaká na službu, ktorú potrebuje, koľko vhodných miest máme a akú kvalitu starostlivosti dostane.

Od správy zariadení k dostupnej službe. Od počítania inštitúcií k výsledku pre človeka.