Prečo to chcem presadiť
Každodenné dochádzanie je pre mnohých ľudí nevyhnutnosťou. Nie každý má pracovisko, školu či ambulanciu v pešej vzdialenosti a nie každá domácnosť má možnosť používať auto. Dostupná verejná doprava preto ovplyvňuje aj to, akú prácu môže človek prijať, ktorú školu si môže vybrať a nakoľko dokáže fungovať samostatne.
Môj návrh sa týka regionálnych autobusov, ktoré objednáva kraj. Pri cestách kombinovaných s vlakom alebo mestskou dopravou bude potrebné jasne upraviť pravidlá tak, aby každý rozumel, ktorá časť cesty je bezplatná a za ktorú platí. Autobusy, vlaky a MHD sú dnes prepojené v Integrovanom dopravnom systéme v Bratislavskom kraji a túto spoluprácu chcem zachovať. Do budúcna však nevylučujem snahu o rozšírenie tohto benefitu aj na ďalšie linky a formy dopravy v rámci nášho kraja.
Ako chcem zabezpečiť financovanie
Bezplatná doprava znamená, že cestovné za cestujúceho prevezme verejný rozpočet. Vodičov, prevádzku autobusov aj ich údržbu treba naďalej zaplatiť. Preto sa pri tomto návrhu zaoberám tým, akú časť príjmov z cestovného bude potrebné nahradiť a z akých zdrojov ju môže kraj dlhodobo financovať.
Pred zavedením opatrenia musí prebehnúť otvorená diskusia o prioritách rozpočtu. Potrebné zdroje chcem hľadať v priestore, ktorý môže vytvoriť rast príjmov, v preukázateľných úsporách a v úprave výdavkových priorít. Každá z týchto možností má svoje dôsledky pre ostatné služby kraja a tie treba pomenovať.
Pri výpočte musíme zohľadniť aj ľudí, ktorí používajú predplatné či kombinované lístky. Príjmy z nich sa delia medzi viacerých dopravcov. Rovnako treba počítať s tým, že atraktívnejšia doprava môže prilákať ďalších cestujúcich a vyžiadať si posilnenie niektorých spojov.
Dlhodobá služba potrebuje opakujúce sa príjmy. Jednorazový predaj majetku preto nepovažujem za vhodný základ jej trvalého financovania. Bezplatné cestovanie chcem presadiť so zachovaním rozsahu a kvality dopravy.
Spoj musí vyhovovať aj časom a kapacitou
O tom, či človek využije autobus, rozhoduje aj čas odchodu, spoľahlivosť a prestupy. Ak sa do práce potrebuje dostať pred začiatkom zmeny, nepomôže mu spoj, ktorý príde o dvadsať minút neskôr. Ak cestuje s prestupom, potrebuje rozumnú nadväznosť.
Preto chcem pri úpravách dopravy vychádzať z obsadenosti spojov, potrieb škôl a pracovísk aj zo skúseností cestujúcich. Preplnené spoje treba posilňovať a cestovné poriadky nastavovať tak, aby na seba spoje nadväzovali. Človek sa potrebuje dostať načas do práce či školy a po skončení zmeny alebo vyučovania aj späť, bez zbytočne dlhého čakania.
Rovnako sa chcem venovať zastávkam. V spolupráci s obcami, mestami a vlastníkmi jednotlivých zastávok chcem postupne zlepšovať prístrešky, osvetlenie, prístup k nástupišťu a informácie o odchodoch. Prednosť majú miesta s bezpečnostným problémom, vysokým počtom cestujúcich alebo zlou dostupnosťou pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou. Súčasťou riešenia musí byť aj následná údržba.
Čo má táto zmena priniesť
Pre pravidelného cestujúceho má byť výsledkom nižší výdavok na dochádzanie. Pre človeka odkázaného na pomoc rodiny väčšia samostatnosť. Pre ďalších ľudí môže spoľahlivá doprava bez cestovného vytvoriť dôvod nechať auto doma.
Samotné zrušenie cestovného dopravné zápchy nevyrieši. V spojení s dobrými spojmi a pohodlnými prestupmi však môže rozšíriť počet ľudí, pre ktorých je autobus použiteľnou každodennou voľbou. Práve takúto službu chcem v kraji presadiť.